Kdesi na pomedzí lesa a lúky, kde sa tráva kolíše a vietor nesie vôňu materinej dúšky, žijú tri sestry. Nik ich nevolá menom, ale všetci ich poznajú. Ľudia im hovoria jednoducho: Kolovrátky.

Nie sú to obyčajné ženy. Sú to bytosti pradávnej pamäti, ktoré vedia, ako to bolo, keď sa prvé semienko skotúľalo zo stebla, ako sa z neho stal klas, a z klasu múka na chlebík. Vedia, ako sa vlna napína medzi rukami, ako sa z liečivej rastliny stáva masť, a ako sa príbeh mení na skúsenosť. Každá Kolovrátka má svoju silu:

Jedna stráži pôdu a semienka. Vie, ako rastie rastlinka, kedy sa zbiera a čo všetko dokáže.

Druhá pozná vlnu. Učí, ako sa pradie, tká, viaže. Pripomína, že každá vec má svoj čas a poradie.

Tretia rozumie premene. Mieša z bylín, vymýšľa, skúša, vnáša do všedného dňa zázrak.

Spolu tvoria cyklus. Ako kolovrátok – točí sa, ale nikdy nezablúdi. Keď sa ich deti pýtajú: "Odkiaľ to všetko vieš?", len sa usmejú. A namiesto odpovede im dajú do rúk semienko, kvietok, kúsok vlny alebo drevené vreteno. 

Pretože Kolovrátky neučia rozprávaním. Učia dotykom, vôňou, skúsenosťou.
A deti vedia, že nie sú víly len z rozprávok – ale víly, ktoré učia,
ako byť súčasťou života.